utorok 31. marca 2015

Veľkí herci spievajú malým deťom 2

Pokračovanie projektu – Veľkí herci spievajú malým deťom II., v ktorom malí čitatelia nájdu kresby spievajúcich hercov a budú môcť počúvať pesničky v podaní
Stana Dančiaka, Mariána Labudu st., Mariana Geišberga, Martina Hubu, Moniky Hilmerovej, Roba Rotha, Petry Polnišovej, Laca Keratu, Oľgy Belešovej, Alexandra Bártu, Iva Gogála a Gabiky Dzúrikovej.

Trinásť slovenských hercov naspievalo spolu 20 piesní.
Pesničky:
1. Tak-tak, 2. Nosorožec, 3. Myška, 4. Princezná, 5. Cicuľky, 7. Oslíky, 8. Komár, 9. Vrátka, 10. Papagáj, 11. Šašo, 12. Muchy, 13. Kocúrici, 14. Bociany, 15. Maxifík, 16. Stonožka, 17. Gazela, 18. Kamaráti, 19. Vodník Plačko, 20. Týždeň, 21. Repovalo prasiatko
CD sa bude predávať spolu s ilustrovanou knižkou. V knižke nájdu malí čitatelia a ich rodičia k pesničkám texty, noty a zároveň ilustrácie, ktorých autormi sú „spievajúci“ herci.

Kto je Sisa Michalidesová
Narodená 1983 v Bratislave, študovala na Konzervatóriu v Bratislave herectvo, flautu, špeciálnu kompozíciu. Založila hudobné formácie Sisa´s Food (prezentácia na BJD 2003) a 3plus1 (v r. 2007 vyšlo CD s jej vlastnou jazzovou tvorbou). Účinkuje v skupinách: 3plus1, Juraj Griglák and band, Los Remedios (BJD 2005), Exfónia. Spolupracovala s Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom, Ivetou Bartošovou, Karolom Csinom, Zuzanou Suchánkovou, Szidi Tobiasz, Petrom Slivkom, Ľuborom Priehradníkom, Luciou Šoralovou, Robom Opatovským, Jiřím Stivínom, so skupinou Mango Molas.
Nahrala hudbu k filmu Slnečný štát s Vladom Godárom. Skomponovala hudbu k filmu Zima kúzelníkov, Sisa a Sivý holub (autobiografický dokument o Sise), scénickú hudbu k inscenáciám Malé manželské zločiny (divadlo L+S), Partybreakers, Deus ex machina (divadlo Mimo) a O psíčkoch a mačičkách (divadlo Úsmev).
Od detského veku členka divadla Úsmev. Ako herečka sa predstavila aj v divadelnej inscenácii Funebrák (v réžii Patrika Lančariča).

pondelok 23. marca 2015

Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka

Ministerstvo školstva SR na základe odporúčania Štátneho pedagogického ústavu zaradilo túto publikáciu do zoznamu odporúčaných učebníc. Školy si ju môžu zakúpiť zo svojich finančných prostriedkov.


Táto knižka je určená učiteľom, ďalším odborníkom i ostatnej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku porozumenia textu u žiaka.
Porozumenie textu, hlavne učebného textu, je dôležitou podmienkou „vstupu“ žiaka do učiva. Učenie sa nie je zmysluplné a nie je ani efektívne, keď v ňom chýba porozumenie. Žiaľ, pohľad do učební základných škôl nám ukazuje, že žiaci sa často naučia učivo naspamäť bez hlbšieho porozumenia a potom ho viac–menej mechanicky reprodukujú. Má to všetky znaky neefektívneho učenia sa, pretože takto naučené učivo sa zle spája s iným učivom, žiak nechápe súvislosti ani aplikačné možnosti učiva – a rýchlo ho zabúda. Nielen to. Vzniká uňho predstava, že učenie sa je akási formálna činnosť, založená na princípe rýchlo sa naučiť, získať známku a potom rýchlo zabudnúť.
Čítanie s porozumením však nie je len nástrojom osvojovania si učiva, ale aj základom chápania sveta. Bez porozumenia žije človek v nevedomosti, je nesamostatný, možno ním ľahšie manipulovať. Porozumenie textov (školských i mimoškolských) hrá mimoriadnu úlohu vo vývine dieťaťa. Keďže text prináša nové informácie, núti ho myslieť, uvažovať, formuje jeho hodnoty a ovplyvňuje postoje k svetu.

Kúpiť: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka

piatok 6. marca 2015

Jurov zázračný liek

Autor: Roald Dahl 
Preklad so slovenčiny: Soňa Kondelová

Jurova starká je ufrflaná zošúverená babizňa, ktorá má vo zvyku nielen jedávať odporné veci, ale sa aj odporne správa k svojmu vnukovi. Keď to už Juro s ňou nemôže vydržať, rozhodne sa, že tú jej mrzutosť navždy vylieči. Namieša jej veľmi zvláštnu medicínu, ktorá je rovnako odpudzujúca ako ona sama, a ktorá má… šokujúci účinok!
Príbeh o smelom chlapcovi, vyrozprávaný s poriadnou dávkou dahlovského čierneho humoru, skvelo dopĺňajú vtipné ilustrácie Quentina Blaka.

Z anglického originálu George’s Marvellous Medicine, vydaného nakladateľstvom Penguin Books Ltd. v Londýne v roku 1995, preložila Soňa Kondelová.


Starká (ukážka z knihy)

„Idem do dediny nakúpiť,“ vraví mama Jurovi v sobotu ráno. „Takže buď dobrý a nevystrájaj.“

Povedať niečo také malému chlapcovi nie je veľmi rozumné. Okamžite začne totiž rozmýšľať, čo sa tým vystrájaním myslí. 

„A nezabudni dať o jedenástej starkej liek,“ zvolala. Potom vyšla von a zavrela za sebou zadné dvere. 

Stará mama, ktorá driemala v kresle pri okne, odrazu otvorila jedno oko, zlovestne sa na chlapca pozrela a zahundrala: „Juro, počul si, čo mama povedala? Nezabudni na liek!“

„Nezabudnem, starká,“ povedal Juro.

„A aspoň raz sa správaj slušne, kým je mama preč.“

„Áno, starká.“

Juro sa nudil ako pes. Nemal brata ani sestru. Jeho otec bol farmár a široko-ďaleko od farmy, kde žili, nebolo ani živej duše, žiadnych detí, s ktorými by sa mohol zahrať. Už ho nebavilo zízať na prasce a sliepky a kravy a ovce. A už vôbec ho nebavilo žiť v jednom dome s tou starou ufrflanou zošúverenou babizňou. Starať sa o ňu nebol ani zďaleka ten najúžasnejší spôsob, ako stráviť sobotňajšie ráno.

„Najprv mi urob šálku dobrého čaju,“ povedala stará mama Jurovi. „Tak aspoň chvíľu nebudeš vystrájať.“

„Áno, starká,“ odpovedal Juro.

Juro si nemohol pomôcť, ale starú mamu nemal rád. Bola to sebecká, mrzutá starena. Zuby mala žlté a ústa malé a zvraštené ako psí zadok.

Opýtal sa jej: „Koľko cukru ti dám do čaju, starká?“

„Jednu lyžičku,“ odvetila. „A bez mlieka.“

Staré mamy sú väčšinou milé, láskavé staré panie ochotné pomáhať, ale táto taká nie je. Celé dni sedí v kresle pri okne a vždy sa na niečo sťažuje, hromží, hundre, brble a bručí. Nikdy, ani v tých najsvetlejších chvíľkach, sa na Jura neusmeje a nespýta sa ho: „Ako sa dnes máš, Jurko?“ alebo: „Nezahráme si dámu?“ alebo: „Ako bolo dnes v škole?“ Nezáležalo jej na nikom, iba na sebe. Otrasný starý mrzúň!

Juro šiel do kuchyne urobiť starej mame čaj. Do šálky dal vrecko s čajom a lyžičku cukru. Bez mlieka, tak ako chcela. Dobre to pomiešal a zaniesol do obývačky. 

Stará mama si odpila. „Je málo sladký,“ zavrčala. „Daj tam viac cukru!“

Chlapec zobral šálku naspäť do kuchyne a pridal ďalšiu lyžičku cukru. Čaj pomiešal a opatrne ho zaniesol starkej.

„A kde je tanierik? Chcem pod šálku tanierik!“ skríkla.

Juro jej priniesol tanierik.

„A čo lyžička, chlapče?“

„Pomiešal som ti ho, starká. Dobre som ho pomiešal.“

„Nemusíš sa obťažovať, ja si svoj čaj pomiešam sama. Dones lyžičku!“

Juro jej priniesol lyžičku.

Keď bol doma Jurov otec alebo mama, starká ho nikdy takto nepreháňala. Zaobchádzala s ním zle, len keď boli doma sami.

„Vieš, kde je problém?“ spýtala sa starena a jej malé zlomyseľné prenikavé oči na neho zagánili ponad okraj šálky. „Veľmi rýchlo rastieš. Chlapci, ktorí rastú veľmi rýchlo, budú sprostí a leniví.“

„Ale ja nemôžem za to, že rýchlo rastiem,“ bránil sa chlapec.

„Jasné, že môžeš!“ kričala. „Rásť je hlúpy detský zvyk.“ 

„Ale, starká, my predsa musíme rásť! Ak nevyrastieme, nikdy nebudeme dospelí!“

„Hlúposť, chlapče, hlúposť! Pozri sa na mňa. Vyrástla som? Jasné, že nie.“ 

„Ale, kedysi si rástla, starká?“

Kúpiť: Jurov zázračný liek